Vy ste zahlasovali za tému, ja píšem. Ako laik, pozorovateľ, manželka. Nehľadajte tu nejaké psychologické základy, na to sú odborníci iní a tu si dovolím hneď podotknúť, že nie je hanba ich vyhľadať. Či už ako jednotlivec, alebo ako pár.

Bola som naozaj vyčerpaná. Agátka v pôrodnici plakala, lebo ešte mala nejaké dozvuky z jedla, ktoré som do seba nahádzala v deň, kedy som nakoniec rodila. Jednu noc preplakala celú.

Konečne sa dostávam k blogu o mojom pôrode č.3, z ktorého vzišlo jedno krásne, okaté, šikovné dievčatko, ktoré vyzerá ako jeho otec. Čo už, nie je mi súdené mať dieťa, ktoré by malo niečo zo mňa.

Takto Vám poviem: niekedy rozmýšľam, či tie moje deti nie sú mojou karmou za všetky prebdené noci na diskotékach a afterkách. Viete, že si život povedal: Heeeeej, pitie do rána a žúrovanie Ti išlo, čo? Naaaa, tu mááášššš, keď sa Ti to ponocovanie tak páčilo :-D

Prvý mesiac prázdnin za nami, a poviem Vám, že to bol dosť hustý mesiac. Som veľmi spokojná :-)

Ako tak pozerám, blog som nepísala pekne dlho.

Po mesiaci odsávania sopľov, vysokých teplôt z tých zasraných zubov, dopovania deťmi vitamínmi, mucosolvanom a občasnými psychickými zrúteniami som opäť tu , a idem Vám napísať o Alžbetke.

Prečo sa mesiac september nevolá sopeľmber, október virózer a november pičituer.

Sľúbila som Vám blog o škôlke, tu je :-)

Dlho som sa neozvala. Sorry. Také zvláštné týždne sú za mnou. Ale zhrniem Vám nejako v skratke do pár bodov, čo sa za tie 2 mesiace stalo.

Aby som sa dostala k pointe, dovolenka bola ÚŽASNÁ! A aj napriek tomu, že som si myslela, že sa tam za 10 dní s deťmi zbláznime, bolo to práve naopak. Ostali by sme ešte týždeň.Teraz sľubujem, že neklamem - my sme naozaj došli z dovolenky oddychnutí. Aj napriek tomu, že všetci ( alebo väčšina) tvrdí, že sa to s...

A je to tu. Prvá dovolenka pri mori s dievčatami. A že sme odvážní, lebo sme to rovno bookli na 10 dní. Už po 2och sme vedeli, že stačilo aj 7, ale čo už :-D

Neviem ako to máte Vy, ale ja som neplakala pri pôrode, tesne po tom, ani doma, ani vôbec z nejakého emočného návalu lásky a eufórie, že som mama.

Dnes mi prišiel paušál, a keď som videla tú sumu, hneď sa mi spomienky na náš predlžený vikend v Belehrade vynorili, akoby sme prišli včera, a nie pred dvomi týždňami :-D

No, Fénix vstával z popola. Potom odišiel na 2 týždne s dcérami na východ a myslím, že zas padol. Ale dá sa odolať domácemu segedínu s domácou knedľou? Nedá. A domácim bryndzovým haluškám? Nedá! Čerstvému pečivu s domácim medom, džemom? Nedá!!! Aj sa bojím odvážiť.

Keď sme pred rokom a pol mali predmanželskú prípravu, môj manžel - ateista jak hrom, odpovedal farárovi na otázku v koho/čo verí: v Odina! A mňa olial studený pot a predstavovala som si, ako vysvetlím mame, že sa musíme zobrať na úrade, lebo nás farár už zosobášiť nechce.