Existuje jedna veta, ktorá naozaj pohne mojím kútikom oka do stotiny sekundy, ako si ju prečítam na instagrame. A to je - všetci máme rovnakých 24hodín.

Vy ste zahlasovali za tému, ja píšem. Ako laik, pozorovateľ, manželka. Nehľadajte tu nejaké psychologické základy, na to sú odborníci iní a tu si dovolím hneď podotknúť, že nie je hanba ich vyhľadať. Či už ako jednotlivec, alebo ako pár.

Bola som naozaj vyčerpaná. Agátka v pôrodnici plakala, lebo ešte mala nejaké dozvuky z jedla, ktoré som do seba nahádzala v deň, kedy som nakoniec rodila. Jednu noc preplakala celú.

Konečne sa dostávam k blogu o mojom pôrode č.3, z ktorého vzišlo jedno krásne, okaté, šikovné dievčatko, ktoré vyzerá ako jeho otec. Čo už, nie je mi súdené mať dieťa, ktoré by malo niečo zo mňa.

Takto Vám poviem: niekedy rozmýšľam, či tie moje deti nie sú mojou karmou za všetky prebdené noci na diskotékach a afterkách. Viete, že si život povedal: Heeeeej, pitie do rána a žúrovanie Ti išlo, čo? Naaaa, tu mááášššš, keď sa Ti to ponocovanie tak páčilo :-D

Prvý mesiac prázdnin za nami, a poviem Vám, že to bol dosť hustý mesiac. Som veľmi spokojná :-)

Ako tak pozerám, blog som nepísala pekne dlho.

Po mesiaci odsávania sopľov, vysokých teplôt z tých zasraných zubov, dopovania deťmi vitamínmi, mucosolvanom a občasnými psychickými zrúteniami som opäť tu , a idem Vám napísať o Alžbetke.

Prečo sa mesiac september nevolá sopeľmber, október virózer a november pičituer.

Sľúbila som Vám blog o škôlke, tu je :-)