NEGOOGLITE NIČ

Asi každá matka si už dala do google-u otázku prečo moje dieťa nespí, alebo prečo sa v noci často budí. A ak je tu nejaká, ktorá to neurobila, ani to nerobte! Dieťa je unavené, alebo nie je unavené, dieťa je hladné, alebo prejedené. Dieťaťu idú zuby, alebo mu nejdú zuby. Proste informácie, z ktorých nič nevyčítate, len čo sa rozčúlite. Na jednej strane ho neučte na prsník, na druhej strane ho kojte do piatich rokov. A keď vidím slovné spojenie ľudské mláďa, tak to mám tlak 200. Spánkových asociácií je tiež požehnane. Niekoré sa mi podarilo vylúčiť, niektoré sa proste nedajú a s niektorými nie som stotožnená.

Alžbetka dobre nespí od prvej spánkovej regresie, takže už asi dva, tri mesiace ( kto prišiel na to, že regresia trvá max. štyri týždne?! ) Dnes som už naozaj rozmýšľala, či si z dózy, ktorá je ešte do trištvrte plná kávy odoberiem dve lyžičky do šálky, alebo si zalejem horúcou vodou rovno tú dózu. Ak to takto bude pokračovať ešte mesiac, začnem raňajkovať redbull s vodkou.

V noci je to jazda horskou dráhou - myslím mňa. Miestami som vkľude a tíšim ju, milučko na ňu rozprávam čo ju len môže trápiť, miestami som zúfala z tej bezradnosti a potom to prechádza do úplných nervov, že či si robí srandu, že toto je už na nervy. A takto to ide celú noc, len intervaly prechodu medzi jednotlivými pocitmi sa každým novým jej zobudením a mrnkotom skracujú.

Takže dookola láska, súcit, bezradnosť, nervy. Láska, súcit, bezradnosť, nervy. Láska, súcit, bezradnosť, nervy.

Ráno klasicky vstanem. Chrbát dolámany, ruky strpnuté a tuším aj svalovicu už mám z toho nosenia, veď Alžbi má už skoro 10kg. Klasicky začnem ráno vetou do p... to bola noc a idem ďalej. Ono je pravda, že keď sa na mňa zaškerí, na všetko zabudnem. Veď ako čo budem, nič na tom nezmením. Je to len obdobie. Obdobie č.2 z 829 876 období. Jedno skončí, druhé začne. Včera zaspali na obed po dlhej dobe spolu. Obe. V kuchyni neumyté riady, v obývačke výbuch, všade hračky, neporiadok, veci v práčke, rožok, ktorý jedla Anička, ešte aj na Vianočnom stromčeku. Mala by som to upratať, kým spia, povedala som si. Nadýchla som sa zhlboka a odišla som spať s nimi.

A dobre som urobila. V nejakom článku predtým som písala, že už nebudem poobede spať, ale smola. Bolo jednoduchšie si ľahnúť a pospať, ako upratovať bordeľ, ktorý si na mňa aj tak počkal. Poobede som si nespravila kávu a večer som v pohode zaspala o desiatej, aby som sa mohla o hodinu a pol zobudiť a budiť sa každú hodinu až do rána.

Ale ako vždy hovorím, život je v rovnováhe. Anička nám včera zaspala sama. To Vám je proces. Asi 100x volá mama, tata, mamka, tatik, halooo. Vždy sa vrátiť, pohladkať, vysvetliť, že sa nemusí báť, že sme tu. Ale že už je veľké dievčatko, zvládne to sama. Už sme to skúšali niekoľkokrát a vždy sme to vzdali. Ale včera to vyšlo. Už len v tomto móde vydržať a keď sa to naozaj naučí, hneď ju dám na prázdniny.

Tá má tiež inak super obdobie. Nie, nechcem, nejdem, nechaj ma, choď preč, zatváram dvere, do riti, do kelu, ticho buď. Jej obľúbené slová. Skúša, kde až môže zájsť, kde môže zatlačiť a povolíme. Viac to skúša na manžela, lebo ten je úplne z nich oboch predposratý. Takže ak ja poviem nie, Anička automaticky tatik, tatik. Myslím si, že toto obdobie je jedno z najťažších, lebo ak tu niečo pokašleme, bude sa to odrážať naďalej. Všetko by chcela sama, ale nie všetko jej samej ide, takže potom kričí, zjape. A stále dookola. Ale ono Vám ten instagram nie je zlá vec, ak sledujete dobré profily. Takto som sa už naučila Aničke púšťať rozprávky, ak to situácia vyžaduje, bez toho, aby potom, keď jej to vypnem vrieskala a mala zlosť. Nie som ja úplne povaha na vnímavú výchovu, či ako sa to volá, keď na svoje dieťa nekričíte, ale všetko mu vysvetľujete s kľudom Angličana, ale niektoré veci sú celkom ľahko aplikovateľné do praxe aj pre , povedzme, že temperamentnejšie povahy ako napríklad ja.

Ak si to zosumarizujeme, tak v skratke sa máme momentálne tak, že Alžbetka nespí, Anička ma posiela do riti, ja s manželom chodíme nevyspatí ( manžel ale ani nepije kávu, takže je na tom horšie), auto máme v servise, takže som zakliesnená v tejto malebnej mestskej štvrti a odrátavam dni, kedy vypadneme niekde do sveta, kde sa ľudia usmievajú, žijú, užívajú a neriešia stále momentálnu situáciu. Viete ako, radšej nevyspatá na gauči niekde v lázoch, ako na gauči doma.

P.S. Alžbeta je už hore, presne 30minút. Jak švajčiarské hodinky!