(ne) REŽIM

Niet krajší budík, ako keď Vám 5:15 napľuje dieťa do tváre. Alžbetka sa naučila robiť brm brm, takže o zábavu postarané, ale prečo do p... 5:15?

Anička sa o 5:50 rozhodla, že je vyspatá. Ok, ale prečo do p... o 5:50?

A teraz mi povedzte, čo robia matky, ktoré majú režim. Keď ho majú nastavený tak, že dieťa chodí spať napríklad o 13:00, tak budú to dieťa silou mocou udržiavať do 13tej pri živote, aj keď ho bude lámať na spánok už o pol 12, lebo vstalo príliš skoro? Alebo ho teda nechajú nech zaspí o pol 12 a budú ho trápiť večer? Alebo ako to funguje? Aby sme sa nechápali zle, obdivujem tie, ktoré majú striktný režim a dodržiavajú ho, nech sa deje, čo sa deje. Chce to veľa síl a trpezlivosti, ale pre mňa je to obmedzujúce, stresujúce a nepochopiteľné.

Áno, režim majú aj moje deti. Teda skôr náčrt režimu. V praxi to vyzerá tak, že viem, že Anička by mala ešte naobed spať. Niekedy medzi dvanástou a štrnástou, podľa toho ako ráno vstane. Keď má obedný spánok, neriešim kedy zaspí večer. Keď ho nemá, viem, že okolo ôsmej bude tuhá. Alžbetka režim momentálne nemá, keďže skôr nespí ako spí a neriešim to (aj keď včera bola taka nepríjemná, že sa mi v hlave premietalo slovné spojenie podviazanie vaječníkov).

Ale naspäť k tomu režimu. Doslovne ma ubíja, keď mám ležať hodinu, či viac s dieťaťom v posteli len preto, lebo režim káže. Trápiť jeho, mňa, len aby sa dodržal čas. Úplna strata času a nervov. Radšej sa s ním tú hodinu ešte pohrám, alebo porozprávam alebo hocičo a keď bude unavené, ľahne si a zaspí raz,dva,tri. A obedný spánok tiež niekedy vynecháme. Ak ideme na výlet, alebo na návštevu, alebo hocikam, kde moje dieťa bude mať zážitky, a budú mu žiariť oči, kašlem na celý spánok. Zväčša to robíme tak, že zdriemne v aute cestou, takže oddýchnuť si oddýchne, ale nepremárnime deň len preto, lebo režim.

Samozrejme, vravím o výletoch, ktoré sú na niekoľko hodín a nemáme ich cez cestu.

Neviem si predstaviť, že by som celé leto strávila doma, aj keď moje deti milujú vodu , (ale veď, ktoré nie) len preto, lebo režim. Lebo viete, ráno vstanú, kým si dajú raňajky... kým sa preberú... kým by som pobalila... to sa už neoplatí, lebo obedný spánok... A potom, keď sa zobudia, zase to isté. Kým sa najedia... kým pobalím... kým sa dajú dokopy... to sa nám už neoplatí nikde ísť, lebo večerný spánok. Akože, pri všetkej úcte, tým, ktoré to dokážu. Mňa by je..lo.

Veď existujú stany, kde si dieťa môže v lete zdriemnúť aj pri vode, existujú 50faktorové krémy, aby ich nespálilo, čiapky na hlavy. V zime môžu zdriemnuť, kým ich ťaháte na saniach, bobách a zohrejú sa predsa čajom z termosky. A balenie? Mám tašku, ktorú mám zbalenú celoročne - plienky, podložka a náhradné oblečko pre baby, ktoré mením podľa ročného obdobia a veľkosti oblečenia. Keď niekam ideme len dohodím pitie, jedlo a odchádzam.

Teraz si možno niektoré poviete a načo vlastne niekde chodiť s deťmi, veď oni z toho nič nemajú. Majú. Sú to deti. Užívajú si všetko. Tak, ako my dospelí už nevieme. Formuje ich to. Každý výlet, zážitok, udalosť. Tešia sa, keď nechodíte s nimi na to isté miesto dookola, ale zmeníte lokalitu. Tešia sa, keď im ukážete niečo nové. Už som to tu raz písala, že nič lepšie ako zážitky, nemôžte deťom dať.

Dokonca sa stretnete aj s tým, že s ďeťmi je dovolenka o ničom, lebo musia spať, a nič z toho nemáte. Jasné, dovolenky, kde som raňajkovala fľašu vína, obedovala druhú a večerala som gintonic sú preč. Ale neznamená to, že s deťmi musia byť o ničom. Keď sme raz boli spolu na víkend preč aj s Aničkou (bola ešte malá), kamoši mali večer stretko v podzemnej vinici. Prvá moja otázka bola, či majú dobrú wifi. Prečo? Lebo sme si stiahli appku. Jeden telefón sme nechali hore, druhý vzali so sebou a kým sme do polnoci kecali pri pohári vína s kamošmi, Anička krásne spala. Dokonca sme s ňou boli aj na futbale. Kúpili sme jej slúchadla proti hluku a šli sme. Či som sa niekedy cítila preto zle? NIKDY. Život deťmi nekončí, len je trochu iný. Ale na všetko sa dá nájsť kompromis či riešenie.

Nebuďte vystresované a večne rozmýšľajúce či to či ono je dobré pre Vaše dieťa. Môžte mať načítané všetky knihy sveta o materstve, realita je ale vždy o kúsok iná. Dieťa nebude mať krivú chrbticu len preto, lebo ho raz za deň vezmete na 20minút do nosiča, aj keď podľa knihy by malo byť v nosiči až o mesiac. Nebude mať vyklbené ramená, ak mu občas pri chôdzi pomôžete a zdvihnete mu rúčky nad hlavu. Nebude mať všetky potravinové alergie, lebo ste varili jedlo vo vode z vodovodu a raz za čas dostane kupovanú výživu.

Nou stres, kip kalm a endžoj lajf.