ČO DOKÁŽE JEDNA HRUŠKA

Mám taký pocit, že čím viac sa snažím byť v pohode, tým viac mi život, okolnosti či čo to je chcú dokázať, že nie, nie, nie kámoško - pekne budeš plakať, chodiť nervózna a neznášať svoj život.

Ale smola, ja sa len tak nedám. Aby som sa ale nezrútila :-D zaviedla som si ráno medzi pleťovou rutinkou a raňajkami 15min. jógu na chrbticu. Ten instagram je super, keď viete, čo/koho sledovať.

Nakoľko má Alžbetka otrasný spánok a spáva min. pol noci pri mne na posteli, nemusím Vám vravieť, aká sa budím dolámaná. Minule mi tak stŕpla ruka, že som si myslela, že mám infarkt. Nevadí.

Týždeň Vám skalkulujem takto:

PONDELOK - Anička stihla 6, či 7 záchvatov nervov, hnevu (neviem to pomenovať) len doobedu, kým šla spať. Poobede som to už ani nerátala. Veď viete. Poobede som to spustila ale ja, pretože som jej zničila svet. Hrušku, ktorú si želala som jej nakrájala a ona chcela celú.

To ste mali vidieť to rošambo. Plakala viac ako Dolinská vo všetkých častiach Búrlivého vína dokopy. Ale čítala som, že deti to tak majú, že to, čo je pre nás banálnosť, je pre nich alfou a omegou. Spomenula som si na to ale neskoro, hruška už bola nakrájaná a moje dieťa spustilo záchvat č. XY.

Ospravedlnila som sa, ale nepomohlo. Pri pokuse o objatie, aby sa ukľudnila som schytala aj facku. Ok. JBMNT.

UTOROK - buď niečo skúsiš, alebo Ťa klepne, povedala som si ráno. Zhodnotila som, že pauzu od všetkého možného alkoholu a sladkého som si nenastavila úplne v dobrú dobu, ale čo už. Musím to zvládnuť. Takže som ráno, keď vstala Anička nechala Alžbi na posteli a odišla som za ňou. Pomojkala som si ju, spolu sme sa naraňajkovali, a kým som cvičila jógu, skládala si vedľa mňa puzzle a ja som ju chválila ako jej to ide.

Čuduj sa svete, celý deň sme prežili bez hystérie. Takže asi to je nejaké jej spracovávanie žiarlivosti alebo čo. Na obed som si myslela, aký krásny to predsa deň bude, vyložila som si nohy na gauč a zrazu počujem, že Alžbi kašle. Hneď ma chytila panika, že zase priedušky. Došla som k nej vzala ju na ruky a buuum - dieťa hodilo tyčku, akoby došlo z 1.diskotéky.

Šlo jej to až cez nos. Aby toho nebolo málo tak sa tým začala aj dusiť. OMAJGÁT. Plačom zobudila aj Aničku. Napodiv bola Anička úplne empatická a pomáhala mi ju prezliecť, umyť a vyčistiť podlahy. Vravím si ok, asi jej niečo nesadlo. O 20 minút ale znova. Vravím si ok, asi dozvuky a šup do tretice ešte jedna.

Neviem ako Vy, ale ja to mám tak, že ak sú moje deti choré, divné alebo čokoľvek, kde ja začínam cítiť strach až zúfalstvo, vytáčam na telefóne moju maminu. Nevravím, že ma vždy ukľudní, ale vždy dobre poradí.

Chvalabohu do večera už Alžbi negrcala, teplotu nemala. Vravím si super, predsa len žalúdok. O tom aká bola noc Vám ani písať nebudem - spali sme asi hodinu.

STREDA - moje ranné venovanie sa len Aničke zaberá. WAU. Teším sa. Celé doobedie som ešte bola v miernom kŕči, čo Alžbetka, ale vyzerá, že je ok. Paráda. Sedíme na podložke a obedujeme ( nedali sme sa na feng shui, len tak vyšlo proste) a ako sa tak obzerám pri milej tichej chvíľke s mojimi dcérami usudzujem, že by som sa mala povenovať aj bytu. 

Po varení obedu jednej, druhej aj mne bola celá kuchyňa zavalená riadmi, mixérom, hranolkovačom. Prach na poličkách, na zemi. Veci na sušiaku, Aničkine oblečenie po celej izbe. Vravím si ok, uspím baby a idem na to. Jasné, že Alžbetka mi to trochu překazila.

A tak som sa po únavnom trojdni ešte raz poobede rozhliadla po byte, vzala telefón a objednala sa na večer ku kaderníčke.

A bolo to dosť dobré rozhodnutie. Asi 10x mi spadla hlava pri umývani vlasov, lebo prvým dotykom vlasov ma ovalil mikrospánok. Presne túto psychohygienu som potrebovala. Trošku si ukrojiť čas pre seba.

DNES - povysávané, pozbierané veci zo sušiaka, uložené Aničkine veci. Riady som samozrejme upratala ešte včera, to by som nemohla nechať tak.

Vlastne asi ich umyl manžel tuším. Neviem. Často umýva riady. Vraj preto, že to ja neviem. Je to jedno. A aj varí. A stáva v noci k deťom aj keď mu budík do práce zvoní o 5:00. Nechcem sa chváliť, ani aby ste závideli, len viem, že čítava tieto články a tak mu doprajem pár riadkov, lebo s nim je každé náročné obdobie akési ľahšie.

Myslím, že zvyšok týždňa už bude ok. 

Bude.

 A keď nebude, tak kašlem na to a nalejem si pohár vína.